Vyrastal v trojizbovom byte na štvrtom poschodí, postupne sa nám zapĺňali steny obrazmi. Myslel som si, že to tak má byť, pretože všetci naši príbuzní mali na stenách niečo podobné. Ale steny sa preplnili a obrazy začali vchádzať za skrine a do nadstavcov a pod postele, no proste všade. Bolo ich toľko, že už nebolo jasné, kde je ktorý, a či vôbec existuje. Dokonca sa začali meniť, jeden obraz mohol byť premaľovaný toľkokrát, že … sem som chcel napísať, že čo, ale nič ma nenapadlo. pokračovanie článku
Nie je to divné? - pýtam sa sám seba. Ozýva sa moje paranoidné Ja. - Divné to je. Akoby hore niekto cítil, čo príde, vedel, že situácia vo svete ďalej bez protestov nebude, že aj u nás treba protestovať. Akoby vystihol čas, že teraz je tá chvíľa, keď sa vyjadríme a zmeníme niečo. Niečo podľa scenáru, ktorý si starostlivo pripravil do poznámkového zošita. pokračovanie článku
Naša krajina sa tvári, že si najviac váži svojich buditeľov. Sme malí a mladí, preto aj oni boli takí, teraz ich mená pozná každý žiak, prinajmenšom sú v osnovách. Ale ako sa stali buditeľmi? A mohol by tiež niekto v dnešnej dobe, v dnešnej európe, budiť nejaký svoj národ? pokračovanie článku
Mám rád šaláty. Najviac mi chutili, keď som bol dieťa. Na starom sídlisku bolo miesto, ktoré sa volalo Delikatesy. To sídlisko bolo úplne iné ako to, v ktorom sme bývali my, to naše sa volalo Zapotôčky a tamto všetci volali proste staré sídlisko. pokračovanie článku
Prišiel za mnou pán, slušne vypadajúci muž, ale pohľad mal nejaký podozrivý. Ja takých ľudí nemám rád. Spýtal sa ma či by som mohol podpísať petíciu za revitalizáciu karloveskej zátoky (alebo tak nejak podobne). Aj by som podpísal, revitalizácia znie super, viac zelene, viac čistoty, možno nejaké detské ihrisko. Ale nebude on náhodou od tých, čo si postavili River park? Čo chcú zbúrať PKO, čo podplácajú polku vlády? pokračovanie článku
Mám otca a ten má prst ktorý nemôže vystrieť. A tento môj ocino je maliarom, je ním iba hlavne doma. Keď som bol malý vždy si ma predstavoval o čosi staršieho. V detskej izbe sme mali zo sestrou obraz na celú stenu, boli sme na ňom už školáci, celý zabratý do hry. Teraz ocino začal maľovať svoje detstvo a ja si ho predstavujem ako predškoláka. pokračovanie článku
Vždy, keď som v nejakom meste, čítam si mená zástavok hromadnej dopravy. Grafikonov je všade dosť, stále mám čo čítať. Niektoré názvy ma tak zaujali, že som sa išiel na to miesto pozrieť. Jednoducho som musel vidieť či na tom mieste naozaj je to, čo som si predstavil. Väčšinou nie, teda skoro vždy tam je len to, čo nie je až také zaujímavé ako meno toho miesta. pokračovanie článku
malé červené pokračovanie článku
Chcel by som upriamit vašu pozornosť na výstavu obrazov Petra Šoltó (Solto.webpark.sk) v Bratislave. Výstava trvá od Včera v hoteli Spirit. (to je taká farebná budova za hlavnou stanicou – www.HotelSpirit.sk). Veľa som obrazoch nenapísal, viem ale to len preto aby som podnietil vašu zvedavosť.
chodníkom, schodmi, vodou, cestou, vlakom, bratislavou, dookola pokračovanie článku
Zahalil ťa oblak smradu ktorí začína pri zadku a nekončí, nevedel si či ti je nepríjemný alebo nie, dúfal si že nikto v miestnosti na to neupozorní. To by si sa cítil trápne, to by ti ale nevydržalo dlho. Široko sa usmeješ pozrieš smerom na osobu. Z očí sa ti stanú dve tmavé vrásky, pery sa ti roztiahnú a je koniec situácie. pokračovanie článku
LOPO, tvári sa jak trkvas. Otáča sa za každou ritou, skúma každý obrys, deformácie sú mu smiešne, rehoce sa na plnú hubu keď uvidí dievča inak dobre postavené len z papuľky je papuľa. pokračovanie článku
Prší mi na šilt, padám na trávnik. Padám, zrýchľujem. Počúvam pomalé pochodové pesničky. Chlapci z malými bubienkami pochodujú do špirál. pokračovanie článku
Je ráno, vystúpim po schodoch a hľadám zámienku aby som nemusel ešte vojsť, vonku je bezpečne, vnútri je iný čas.Prezriem si trávnik vedľa vchodu, vždy je na ňom niečo príliš živé alebo príliš mŕtve. Dnes slimáky, ich svalnaté telá sa plazia po sebe ako pri tanci. Rovnaký rytmus rovnaké pohlavia. Búdky ich ťahajú k zemi a oni sa šplhajú k nebesiam. Takmer naraz vysunuli z miest kde majú ústne otvory nejaký útvar pripomínajúci predkožku. Hneď na to sa pod tým vysúva dlhší, sosáčik. Šermujú sa s nimi a zasúvajú ho naspäť. Už musím ísť. pokračovanie článku
Display mobylu zablikal a v tej istej chvíli spustil prenikavý tón ktorý upozorňoval majiteľa na správu.Peťo si siahol do vrecka, nahmatal malú ploskú hranatú skrinku, vytiahol ju, odblokoval klávesy. Prístroj sa rozžiaril od nadšenia a nechal sa prečítať. pokračovanie článku
Tieto dni, náš čas. Omamné latky, veľa plynov podáva nepravdivú informáciu o pozorovanom objekte. Možno to je iba fľak na objektíve kameramana. pokračovanie článku
Pevné miesta nebývajú vždy tam kde ich chcem mať. Koniec perexu. pokračovanie článku
Čo sa stalo pri Havaji? Dobrá otázka. Možno sa medzi vami, tým myslím teba a teba, nájdu aj jedinci čo zažili začiatky sedemdesiatych rokov na Slovensku. Práve vtedy sa začal realizovať jeden trošku zvláštny nápad prenášania poézie do praxe. pokračovanie článku
Tento čas sa pre armádu nesie v znamení profesionalizácie. Sú to veľké zmeny nie len pre vojakov a ministerstvo obrany ale aj pre slovenský národ. Slovenská armáda každý deň okrem nedele a kresťanských sviatkov, sa snaží zažehnať konflikty kdekoľvek, svojou silou. Vojaci vybojovali množstvo víťazstiev s ktorými si vyslúžili pomníky a našu vďaku. V našom štáte nie je človeka ktorý by si nevážil veľkosti ich obetí ktoré sú nútený dávať či na bojiskách, kanceláriách alebo v kasárňach. pokračovanie článku
Niekedy, niekde, kde sa dobre spí. pokračovanie článku
Karol netára do vetra, keď sa aj vietor znenazdajky obráti, Karol sa natočí aby nebol do vetra pretože by sa mohol prípadne aj ocikať keby sa mu náhodou aj chcelo. pokračovanie článku
Tak a je tu kríza, strašne ťažká. pokračovanie článku
Žena dohodnutá na desať tridsať pri pútači. pokračovanie článku
Zomreli mi rybičky, všetky ryby v akváriu podochli. Bolo to včera. Teda divné sa mi zdali už aj skôr. Vykrikovali a skákali proti sklu až som sa bál. Pod veko nádrže som prilepil penu aby sa poriadne a bezbolestne odrážali naspäť do vody. pokračovanie článku
.I.I.I.I.I.I.I pokračovanie článku
Meškám, v panike bežím ulicou k bráne svojej bývalej školy kde už traja chlapci píšu za lavicami diktát. Všetci sú otočený ku križovatke a nadávajú na bodovanie. Sedemnásť chýb nie je na päťku, to je tak na dvojku. Pribehnem k nim a snažím sa vyzvedať prečo píšu diktát, prečo pred bránou a kto im to diktoval. Nikto mi nevie odpovedať iba stále nadávajú a prezerajú si chyby na papieri. pokračovanie článku
Mám rád klobúky, už ich zopár mám, ale nasádzam si niektoré len doma. Ešte mám rád červené tenisky. Mám rád aj kancelárske potreby, hlavne notes a perá, niekedy tie lacné prídu s lepším zážitkom, niekedy nie. A neviem pravopis, možno by som mohol vedieť, mal by som.
barto.delsoagmail.com
