Kampaň na Bratislavskú mestskú kartu

Autor: Peter Šolto | 6.1.2012 o 21:45 | (upravené 6.1.2012 o 21:53) Karma článku: 5,02 | Prečítané:  1157x

Vždy, keď som v nejakom meste, čítam si mená zástavok hromadnej dopravy. Grafikonov je všade dosť, stále mám čo čítať. Niektoré názvy ma tak zaujali, že som sa išiel na to miesto pozrieť. Jednoducho som musel vidieť či na tom mieste naozaj je to, čo som si predstavil. Väčšinou nie, teda skoro vždy tam je len to, čo nie je až také zaujímavé ako meno toho miesta.

Keď som prvý krát prišiel do Bratislavy, chcel som vedieť čo je to ten Park kultúry a oddychu, chcel som sa totiž kultúrne vyžiť a oddýchnuť si, ibaže bol práve december roku 2004 a dvanásť hodín na obed (údaje o dátume sú iba približné), nenašiel som tam ani oddych ani kultúru a namiesto parku parkovisko (teraz to bude pripomínať tento názov ešte menej, ale aj tak nostalgicky dúfam že predsa len ostane a nepremenujú ho na tak populárnu vedľajšiu budovu). Určite si hovoríte či nie je náhodou retardovaný, veď sa takýmto alebo podobným spôsobom musel sklamať už niekoľko krát. Máte úplnú pravdu, na základke som sa raz pýtal spolužiaka Kováča na ich dielňu, že ako doma tavia to železo, v škole učiteľka hovorila že železo sa musí roztaviť pred spracovaním, tak ma zaujímalo ako. Áno, pozeral sa na mňa ako na človeka ktorý zablúdil z pomocnej triedy.

Je celkom škoda že miestam sa nevkladá niečo z toho čo majú v mene. Prečo by sa nemohli vyvíjať do moderného sídliska a pritom by si vážili svoju minulosť s ktorou je zviazané ich meno (teda pokiaľ to meno nepridelil nejaký úradník, len preto že sa miesta musia dajako volať(tak ako sa dávajú uliciam – napr. v Bratislavskom Ružinove sú ulice pomenované podľa vesmírnych telies(náhodou tam majú aj malé obchodné centrum Kozmos – dokonca fontánu) alebo veľa miest, keď došli mená buditeľov pomenuvávali ulice podľa kvetín, prečo im neurobiť informačné tabuľky, malé záhony, poprípade pomníky? Dokonca aj buditelia by mohli mať pod tabuľou s menom aj popisku, kto to doriti bol. Ja som býval hrozne dlho na ulici A. Žarnova, kto vie kto to bol, ja nie, až teraz to dávam do gúglu a wikipédia povedala že to bol básnik katolíckej moderny a patológ. Lenže nie je to málo? Na sídliskách sa deti nudia, čo tak pridať tam zopár úryvkov. Alebo úplne kašlať na to kto to bol a urobme si z neho niekoho iného, aspoň moja ulica nebude poškvrnená životom nejakého človeka, lebo určite aj svätec urobil pár trapasov.))

Kampaň na Bratislavskú mestskú kartu ma v električke upozornila na aké zaujímavé miesta môžem ísť v Bratislave a pridali obrázok. Vlčie hrdlo má síce ďaleko od mostu SNP ale kašlať na takéto zlé jazyky čo sa mi v útrobách zvíjajú. Zaregistroval som tri obrázky/miesta Vlčie hrdlo, Žabí majer, Komisárky. Vždy mi tieto názvy podnecovali predstavivosť, dokonca aj teraz, keď viem že na týchto miestach nič z toho čo si predstavím nie je.

Vlčie hrdlo nezačína ostrými  tesákmi na okrajoch dvojprúdovky a nepokračuje slintajúcim, ružovým jazykom, s výhľadom po stranách na kúsky mäsa zaseknutými medzi zubamy, smerom k tráviacemu traktu s medzi - zástavkou v hrdle. Namiesto toho je tam Slovnaft, spaľovňa, strašne zaujímavá mozaika pri ktorej som sa nikdy nezastavil lebo som vždy zabudol, odparkovaný starý propeler a bufet kde majú super ryby, odporúčam hejka.

Nie že by sa na tých miestach nedalo nič zažiť, ale prečo k nim neponúknuť legendu, výmysel, alebo klamstvo, ako chcete. Nechávame sa klamať denne (nemyslím tým od národných činiteľov akejkoľvek strany a presvedčenia), radi pozeráme vymyslené príbehy, počúvame ich, spočiatku sme im možno verili, ale každý vyrastie, nakoniec veríme už máločomu. No zabávame sa radi, teda aspoň ja, a zabávam sa rád aj keď to čo vidím v kine nie je pravda.

Chcel by som osloviť niekoho kto ma viac energie ako ja, nie je taký lenivý, urobme náučné chodníky na ktorých by návštevníci našli to, na čo sa názov toho miesta podobá (nie, nemusí byť historicky ani inak podložený, veď mená sa časom skomolia, kto vie čo to bolo pred tým, mne sa to zisťovať nechce, lebo aj tak to nebude také zábavné, akým to môžeme urobiť). Vo vlčom hrdle, vedľa zástavky, vitrína z vlkom. Žiadne vysoko hladiace umenie, len doslovná interpretácie predstavy ktorú má návštevník. Na Sputnikovej ulici, satelit trčiaci zo zeme. Na fazuľovej, fazuľový veľký železný struk.

Že načo? Dobrá otázka, lebo mestá sú jednotvárne pre bežného človeka. A chcel by som takému návštevníkovi ukázať, že – aha, tu kde obchádzaš každý deň nie je nuda, je to zaujímavé miesto, je to kus sveta, možno vesmíru. (možno tam dokonca niekto zomrel – čo je dosť pravdepodobné, ale hlavne kvôli dámam túto skutočnosť nechcem moc vyťahovať, mohli by sa báť, mohol by som sa báť aj ja)

Cestovanie prináša sklamania, čo robiť keď nechcem trčať doma, oklamem sa. Na chvíľu sa teším že uvidím niečo čo som ešte nevidel, dokonca ani v televízii nie.

 

Doslov: prečo sa stavajú pomníky slobode a nikde nie je napísané čo to je? Prečo majú naši najznámejší spisovatelia pomníky aj s popiskou aj keď ich povinne každý pozná, čo tam nedaju nejaké menej známe fakty, pikošky? Prečo sú pomenované ulice po spisovateľoch a iných osobnostiach ktorý na tých uliciach majú iba meno, ja by som chcel ulice podpísané osobnosťami aj s venovaním. Ešte by som mal veľa otázok, ale myslím že stačí.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?