Ja, národný buditeľ

Autor: Peter Šolto | 21.1.2012 o 13:37 | Karma článku: 3,19 | Prečítané:  953x

Naša krajina sa tvári, že si najviac váži svojich buditeľov. Sme malí a mladí, preto aj oni boli takí, teraz ich mená pozná každý žiak, prinajmenšom sú v osnovách. Ale ako sa stali buditeľmi? A mohol by tiež niekto v dnešnej dobe, v dnešnej európe, budiť nejaký svoj národ?

Čo potrebujem na budenie?

Na budenie sú dobré budíky, strojčeky ktoré po nastavení vydávajú prenikavý zvuk v presne stanovený čas. Ten zvuk ma všeobecne jasný význam a pritom to môže byť niekoľko rôznych zvukov. Znamená: "zobuď sa". Budia sa obyčajne tí, čo si hodiny nastavili, pretože predpokladali, že spia, keď by nemali.

Na budenie treba hlas, najlepšie hlučný hlas, alebo použiť niekoľko menej hlučných hlasov naraz.

Treba si dohodnúť význam s tými, ktorí chcú byť zobudení. Áno, musí existovať skupina osôb, ktorí sa chcú stať skupinou s vlastnou identitou (zvýraznenou alebo aj dosadenou). Doposiaľ je zaužívané, že táto skupina by mala byť nejakým spôsobom týraná a v takomto rozpoložení by mali žiť, ale aj umierať niekoľko generácií. Povedzme tri. Týraná alebo ublížená skupina sa rada osopí na svojich nadriadených, povedzme kráľa. Takto spracovaná skupina čaká.

Je hybernovaná, kým nepríde vladár, ktorý je mäkký, alebo sa práve nepozerá, skupina zacíti príležitosť a vyberie (zväčša spomedzi seba) svojho buditeľa. Buditelia sú často týraní o niečo viac, takže je lepšie, keď je ich viac, aby sa ťažšie chytali, a tiež aby sa náhodou nestali svätými, tak ako sa to stalo svojho času Mojžišovi.

Skupina sa preonačí a snaží sa byť lepšia, tiež iná a vyhlási sa za národ. (Vyhlásiť sa dá úplne čokoľvek, pokiaľ vyhlásenie podporí dosť ľudí, potom je to pravda) Skúma svojich predkov, ktorým spätne udelí členstvo v národe ktorý práve vymysleli. Taktiež sa musí urobiť analýza akejkoľvek záujmovej činnosti, ktorú jednotlivci v tomto novom národe vykonávajú (ručné práce, pohybové činnosti, alebo športové výkony). Treba si vybudovať svoju národnú cestu, cesty sa budujú iba tam, kde sú aspoň chodníčky. Tu národný buditeľ pristupuje k mravenčej práci, stáva sa členom výberovej komisie, a vyberá, preberá a objavuje.

Vybrané činnosti alebo veci sa umiestnia do špeciálnych budov, takáto budova musí mať strechu, aby do nej nepršalo na umiestnenie a počet stien sa môže vytvoriť iná komisia, taká čo bude mať bližšie k technike.

Ešte sa musí vykonať strašne veľa vecí, na ktoré som zabudol

Potom to treba ohlásiť úradom, najlepšie úradom inej krajiny, tých krajín by mohlo byť viacej (tie si povedia prečo nie a budú dávať novému, zobudenému, ešte utlačovanému národu nové práva a pritlačia vedenie krajiny, kde bol doteraz vykorisťovaný národ, aby ho už nechali, že nech si radšej začne so seberovným) Potom to ohlásiť aj na úradoch vlastnej krajiny, tá dá o tom celom úradné potvrdenia.

Teraz je národ zobudený a má o tom aj pečiatku. Buditeľ už nie je nevyhnutný a jednoduchšie sa mu vzdáva hold, keď je už mŕtvy (mŕtvola sa nehýbe a môže mať pomník bez toho, aby sa ním vystatovala. Mŕtva osoba sa nevystatuje, leží a hnije. Poznámka: pomník musí mať hrubú stenu aby mŕtvola nesmrdela, alebo ho postaviť na úplne inom mieste, ako je buditeľ pochovaný.) Všeobecne sa po nich pomenuvávajú ulice a budovy, robia službu národu aj po smrti, ľahšie sa orientuje po uliciach svojich miest. Keby nebolo na smaltových tabuľkách napísané nič, nikto by nevedel, kde má vystúpiť z mhd. Ľudia by sa museli orientovať iba podľa pamäti. Takto to má aj poštárka jednoduchšie.

No ale teraz, ako sa mať dobre?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

KULTÚRA

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.


Už ste čítali?